Pre čiernych afrických otrokov, ktorí v roku 1655 hromadne utiekli zo
španielskych plantáží na ostrove Jamajka (viz. roots-jamajka-historia Jamajky) a našli útočisko v horách vo vnútrozemí, bola hudba viac než len obyčajný balzam na dušu. Znamenala slobodu.
 Utečení otroci, nazývaný tiež Marooni, totiž prostredníctvom
hudby komunikovali a koordinovali svoje útoky proti britským kolonistom,
ktorí sa ich pokúšali znovu zotročiť. Takmer po sto rokoch vyčerpávajúcich
bojov získali Marooni v roku 1739 konečne vytúženú nezávislosť a zbavili sa
strachu, že sa opäť stanú majetkom plantážnikov.
 Teraz sa dočkali ocenenia aj na svetovej úrovni. Neprerušené
tradície jednej skupiny maroonskych potomkov – tých z Moore Townu –
prehlásila teraz UNESCO za majstrovské dielo ústneho a nehmotného dedictva
ľudstva.
 „Táto hudba bola súčasťou ich boja za slobodu,“ hovorí Vivian
Crawfordová, výkonná riaditeľka Institute of Jamaica. „Rytmus, ktorým
maroonska hliadka bubnovala a hrala na Abeng, nástroj vyrobený z kravského
rohu, hovoril zbytku šifrované správy.“
 Dnes túto hudbu hrávajú potomkovia Maroonov – vrátane tých v
Accompongu (na priloženom snímku) – pri rôznych príležitostiach, ako sú
svatby, pohreby a uzdravovanie rituály. „Keď tú hudbu počujete“, hovorí
vedúci predstaviteľ Maroonov v Moore Town Wallace Sterling, „zažívate vo
vnútri pocit súnaležitosti. A vedomie, že to našich predkov udržovalo
pokope, nás naplňuje radosťou.“

Z National-Geographic (CZ) preložil a upravil Kescho